Umenie pozorovania Deepsky

Často je oveľa ľahšie zahliadnuť čiernu mačku v tmavej miestnosti, ako prezerať prízračné svetlo galaxie alebo hmloviny. Hlavným problémom a úlohou pre začínajúceho astronóma-amatéra je naučiť sa vidieť. V každodennom živote sa pozeráme na jasne osvetlené, farebné a známe objekty s vysokým kontrastom. Keď pozorujete DSO (deep sky objekty - objekty hlbokého vesmíru, ležiace mimo slnečnú sústavu: galaxie, hmloviny a hviezdokopy), pozeráte sa na neznáme, sivé, nudné škvrny s nízkym kontrastom. Takže ak sa chcete naučiť pozorovať, a čo je najdôležitejšie, naozaj vidieť objekty hlbokého vesmíru, budete musieť preškoliť svoje oči, svoj mozog a svoje myslenie. Iste, to nie je ľahké. Našťastie existujú niektoré triky, ktoré vám tieto ďaleko ukryté poklady hviezdneho neba pomôžu vidieť.

Trpezlivosť a vytrvalosť

Ak ste si úplne istí, že váš ďalekohľad je zameraný presne na objekt, ale nemôžete ho vidieť, pozorovanie nenechajte, ale stále sa pozerajte do objektívu. Aj keď sa obloha zdá byť veľmi jasná, je možné, že nejaký malý oblak zatieňuje objekt, ktorý potom z tohto dôvodu nevidíte. Ak sa objekt v zornom poli neukáže, prejdite na pozorovanie iných zaujímavostí, a k tomuto objektu sa vráťte až neskôr. Potom sa vám ho treba podarí zahliadnuť.

Temná obloha

Je skoro nemožné preceniť význam temnej oblohy pre pozorovanie DSO. Umelé osvetlenie činí pozadí oblohy svetlým, čo sťažuje, a niekedy aj znemožňuje vydenie objektov s nízkym povrchovým jasom na svetlom pozadí oblohy. Objekty, ktoré sú jasne viditeľné pomocou malého hvezdárskeho alebo binokulárneho ďalekohľadu pod tmavou oblohou, nemusia byť vôbec vidieť pomocou veľkého ďalekohľadu na presvetlenej oblohe.

Čím je cieľ vyššie, tým lepšie

Ideálny čas pozorovať akýkoľvek objekt je doba, kedy prechádza nebeským poludníkom, t.j.. dosahuje svojho najvyššieho bodu nad horizontom (kulminácia). Čím nižšie je totiž objekt nad horizontom, tým hustejšiu vrstvu vzduchu musí prekonať svetlo, ktoré z neho vychádza, čo má negatívny vplyv na viditeľnosť objektu. Vlastne by ste si mali zvyknúť pozorovať objekty iba vtedy, ak je ich výška nad horizontom viac ako 30 stupňov. Samozrejme, že nie všetky objekty sú schopné vystúpiť tak vysoko. V tomto prípade sa ich snažte pozorovať iba počas najtemnejších priezračných nocí.

Adaptácia ku tme

Aby bolo možné vidieť slabé hmloviny a galaxie, musíte starostlivo prispôsobiť očí tme. Počítajte s tým, že adaptačný proces je pomerne dlhý. Počas prvej minúty sa citlivosť očí zvyšuje 10-krát, za 20 minút 6 000 krát, a za 40 minút od začiatku prispôsobenie tme sa citlivosť oka zvyšuje o 25 000 krát! To znamená, že slabý objekt, ktorého si nebolo možné všimnúť na začiatku pozorovania, má teraz šancu byť zaznamenaný.

Pamätajte si, že aj letmý záblesk svetla je schopný úplne zničiť adaptáciu oka na tmu. Preto pozorne chráňte svoje oči pred jasnými svetelnými zdrojmi. Ak chcete osvetliť vyhľadávacie mapy alebo v taške nájsť okulár, používajte baterku s červeným svetlom, ktoré neuškodia vášmu nočnému videniu.

Na citlivosť oka tiež majú negatívny vplyv alkohol, nikotín a nízka hladina kyslíka a cukru v krvi. Takže počas pozorovania sa radšej vyhnite požívaniu alkoholu a znížte, alebo ešte lepšie úplne vynechajte fajčenie. Skúste tiež počas pozorovania dýchať pokojne a zhlboka. Nezabúdajte na prestávky s malou desiatou a hlavne sladkým horúcim čajom alebo kávou.

Apertúra rozhoduje

Pokiaľ ide o pozorovanie DSO, na prvom mieste je priemer objektívu. Čím je ďalekohľad väčší, tým viac deep sky objektov uvidíte. Takže ak ste sa rozhodli venovať pozorovaniu galaxií a hmlovín, je žiaduce mať ďalekohľad s otvorom viac ako 200 mm. Samozrejme, toto nie je príkaz k okamžitej akcii. Nemusíte teda hneď bežať do obchodu a kupovať si ďalekohľad s najväčším priemerom objektívu, pretože tu vstupuje do hry aj hmotnosť a veľkosť komponentov (viď článok o výbere ďalekohľadu). Avšak v prípade, že pre vás hmotnosť prístroja nepredstavuje problém, nebojte sa vziať ďalekohľad s maximálnym priemerom objektívu a budete mať zaručene veľa zážitkov pri pozorovaní DSO.

Skúsený pozorovateľ, ktorý má k dispozícii malý ďalekohľad (90-100 mm), je schopný prezerať všetky objekty zo zoznamu Messier a Hershel 400.

Efekt bočného videnia

Rovnako ako v bežnom živote, tak aj pri prezeraní objektu sa zvyčajne pozeráme priamo na neho. Pri pozorovaní DSO (objektov hlbokého vesmíru) sa pozerajte nie na objekt samotný, ale akoby bokom od neho. Táto metóda sa nazýva bočné videnie. Vďaka bočnému pohľadu je často možné vidieť objekt, ktorý nebol dostupný priamym videním. Táto metóda navyše umožňuje odhaliť ďalšie podrobnosti pozorovaného objektu.

Majte obe oči otvorené

Keď sa pozeráte do okulára ďalekohľadu, inštinktívne zatvárate "nezamestnané" oko. To radšej nerobte! Pri pozorovaní s jedným okom privretým riskujete, že nikdy nezahliadnete tlmené DSO, ale tiež strácate schopnosť rozlišovať viac detailov v jasných objektoch. Preto sa musíte naučiť mať pri pozorovaní obe oči otvorené. V prípadoch, kedy vám prekážajú nežiadúce zdroje bočného svetla, prikryte si oko dlaňou, alebo použite pásku cez oko.

Akumulujte fotóny

Oko je - rovnako ako matrica vášho fotoaparátu (t.j. film) počas expozície - schopné akumulovať fotóny svetla. Samozrejme nie dlho - len pár sekúnd. Ale aj to už niekedy stačí na to, aby ste mohli zahliadnuť objekt (ktorý bol treba predtým neviditeľný), alebo si prezerať ďalšie podrobnosti.

Ľahké hojdanie trubice

Rovnako u dravcov, aj naše oči a mozog dobre reagujú na každý pohyb. Túto fyziologickú funkciu rozhodne používajte pri pozorovaní. Je to technológia veľmi jednoduchá: ak objekt nevidíte, ale ste presvedčení, že by mal byť v stredu okulára, pozorujte ďalej, len začnite jemne pohupovať trubicou. Objektu, ktorý bol predtým neviditeľný, si potom s najväčšou pravdepodobnosťou všimnete jednoducho preto, že sa začne v zornom poli ďalekohľadu pohybovať.

Vyberte pre každý objekt vlastné zväčšenie a vlastné zorné pole

Existuje názor, že pre pozorovanie DSO by sa malo používať malé zväčšenie (0,15-0,2 D, kde D - priemer objektívu v mm). Užitočnosť tohto prístupu býva praháňaná. V skutočnosti má byť pre každý objekt zvolené jeho vlastné zväčšenie; najlepšie bude to, pri ktorom je objekt najlepšie vidieť a kedy sa ukazuje maximálny počet detailov. Napríklad zväčšenie 0,5-1D bude užitočné pre odhaľovanie detailov štruktúry malých nevýrazných galaxií. Planetárne hmloviny je pri malom zväčšení niekedy vyložene nemožné odlíšiť od hviezd, ale stačí pridať zväčšenie, a hmloviny hneď začínajú získavať charakteristickú podobu disku, rovnako ako planéty - odtiaľ práve dostali svoj názov: planetárne hmloviny. Dôležité je tiež zorné pole, zvlášť pre rozsiahle objekty. Mnohé difúzne hmloviny a hviezdokopy sa v celej svojej kráse odhaľujú len vďaka širokouhlým okulárom.

Kontrolujte presnosť zamerania čo najčastejšie

Keď objekt nie je zaostrený, svetlo sa rozptyľuje, čo činí pozorovaný objekt menej jasným a výrazným. V prípade objektu, ktorý sa nachádza na hraniciach možností vášho ďalekohľadu, dokonca aj mierne nepresné zaostrenie môže objekt urobiť pre pozorovanie nedostupným.

Rozostrite, aby ste videli

Drobné objekty ako niektoré planetárne hmloviny a galaxie niekedy jednoducho nie je možné odlíšiť od okolitých hviezd. Našťastie existuje dobrý spôsob, ako odhaliť skrývajúci sa objekt. Stačí ľahko rozostriť obraz. Hviezdy pri tom začnú vyzerať trochu inak (získajú výhľad hmlistých škvŕn) a DSO zostane malou hviezdou, čo vám pomôže rozpoznať galaxie alebo hmloviny. Teraz, keď viete, kde požadovaný objekt je, môžete použiť vyššie zväčšenie pre jeho podrobný prieskum.

Filtre

Úzkopásmové filtre, ako HBeta, UHS a OIII, vám môžu ukázať známe hmloviny z úplne novej strany. Jednoducho povedané, tieto filtre robia zázraky. Doteraz neviditeľné hmloviny sú ľahko vidieť a "staré známe" ukazujú veľké množstvo nových detailov. Rôzne filtre ukazujú objekty rôznymi spôsobmi a vždy v nich odhaľujú niečo nové. Tak neváhajte experimentovať a zvoľte optimálny filter pre každú hmlovinu.

Pozerajte sa dlhšie

Nováčikovia sa často počas pozorovacej noci snažia dosiahnuť maximálneho počtu objektov. Tento prístup nie je úplne správny. Po nájdení objektu sa neponáhľajte hneď hľadať ďalší. Zastavte sa, pozerajte sa na neho dlho a sústredene, ako by ste si ho vychutnávali. Skúsení pozorovatelia odporúčajú jeden objekt pozorovať aspoň jednu hodinu, potom si urobiť krátku prestávku (napríklad si dať horúcu šálku čaju), a potom sa na objekt pozrieť znova a pokúsiť sa nájsť nové detaily, ktorých ste si predtým nevšimli.

Pohodlie

Dôležitú úlohu v produktivite pozorovania hrá stav pozorovateľa. Únava negatívne ovplyvňuje schopnosť vidieť slabé DSO. Takže sa snažte ísť na pozorovanie oddýchnutí. Nezabudnite ani na pohodlie: neprirodzené držanie tela u okulára vám nepridá ani na radosti z pozorovania, ani nové detaily v objektoch. Špeciálne stoličky (výškovo nastaviteľné) je nevyhnutným príslušenstvom pre každého pozorovateľa.